pátek 10. června 2016

"Milujeme potraviny"

"Milujeme potraviny"

Pondelok, 23. máj

Matúš 4,4: On mu však odpovedal: Je napísané: Človek bude žiť nielen z chleba, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst.

Jeremiáš 15,16: Našli sa tvoje slová a zjedol som ich, tvoje slová sú mi rozkošou a radosťou srdca, veď sa nazývam tvojím menom, Hospodin, Bože zástupov.

Na nákupných taškách jedného známeho potravinového reťazca bol reklamný slogan "Milujeme potraviny". Reklamné slogany nás kresťanov môžu zaujímať už preto, že máme dôvod robiť reklamu na niečo, čo má večnú hodnotu. Nič nie je tak hodné reklamy ako ponuka nášho Pána Ježiša Krista; je to v pravom zmysle slova zvláštna ponuka, jedinečná a neporovnateľná. Je to ponuka záchrany zo stratenia, záchrany z otroctva hriechu, aby sme mohli žiť v slobode v silnej Božej ruke. "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto verí v neho, nezahynul, ale mal večný život. Lebo Boh neposlal Syna na svet, aby svet odsúdil, ale aby ho spasil. Kto verí v neho, nie je odsúdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Božieho Syna." (Ján 3,16-18) Aká ponuka! Boh umožnil prísť s Ním, živým Bohom, do čistoty, byť oslobodený od ťarchy viny a mať s Ním a pri Ňom večný život. Žasneme nad tým ešte? Odkedy Boží Syn poveril svojich učeníkov, zvestuje sa táto radostná zvesť na celom svete. Ľudia sa musia dozvedieť, že Ježiš Kristus je životný prostriedok, lepšie povedané sprostredkovateľ. Len cez Neho môžu ľudia získať pravý život. Pre učeníkov, Jeho poverených, bol Ježiš Kristus "životnou cestou" v osobe, najdôležitejšou a najcennejšou. Milovali Ho. Kto Ho miluje a verí v Neho, bude ďalej hovoriť túto radostnú zvesť. (čítaj Skutky 4,12; Ján 10,9)

Skutky 4,12: A v nikom inom niet spásy, lebo pod nebom niet iného mena, daného ľuďom, v ktorom by sme mali byť spasení.

Ján 10,9: Ja som dvere. Kto vojde cezo mňa, bude spasený. Bude vchádzať i vychádzať a nájde pastvu.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť XII.

 Niesť za seba navzájom zodpovednosť XII.

Nedeľa, 22. máj

1. Tesaloničanom 5,11-14: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte. Prosíme vás, bratia, aby ste si vážili tých, čo s námahou pôsobia medzi vami, sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás. Nadovšetko si ich vážte a milujte pre ich dielo. Nažívajte medzi sebou v pokoji. Napomíname vás však, bratia: usmerňujte neporiadnych, posmeľujte malomyseľných, ujímajte sa slabých, voči všetkým buďte trpezliví. 

3. Mojžišova 19,17: Neprechovávaj vo svojom srdci nenávisť voči svojmu bratovi. Rozhodne však pokarhaj svojho blížneho, aby si jeho hriech nevzal na seba.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená aj: napomínať jeden druhého. "Napomínajte sa navzájom a stavajte tak jeden druhého." Grécke slovo "parakalein" znamená: vyzývať k niečomu, napomínať, (priateľsky) naprávať, pomôcť opraviť, ale aj: posmeľovať, tešiť, podnecovať. Väčšinou sa slovo v 11. verši prekladá ako napomínajte. Napomínanie je pravdepodobne jedna z najťažších vecí na spolužití. Je to najprv požiadavka na náš vlastný život, pretože inak sa nám vráti ako bumerang. Napomínanie je preto najprv nevďačná záležitosť. Pravdepodobne preto sa tak málo praktizuje. Tam, kde sa napomínanie nepraktizuje, je blízko nebezpečenstvo divokého rastu a chybného vývoja. Keď sa v spoločenstve odsunie táto úloha, škodí sebe samému a previní sa voči ostatným. (Čítaj Židom 10,23-25; 2. Korinťanom 2,6-9; 2. Tesaloničanom 3,11-15) Ako sa má diať napomínanie? "Dobre je tomu, kto má niekoho, kto ho poteší, ale aj v správnom čase napomínaním napraví. To je jeden zo znakov ich lásky a starostlivosti. Rozhodujúci je správny postoj voči tomu druhému. Pokiaľ ten druhý pociťuje negatívny, nadradený alebo kritický postoj, bude ťažké prijať napomínajúce slová. Je dobre, prv než začne niekto napomínať druhého, prosiť pre seba o pokoru a lásku a modliť sa za brata alebo sestru, žehnať im, ďakovať za nich a naozaj ich prijať v ich inakosti, a pritom čakať aj na vhodný okamih. Pritom by sme nemali napomínanie alebo kritiku jednoducho zmietnuť zo stola. Je dobré nereagovať spontánne alebo sa ospravedlňovať, ale skutočne počúvať a prijať napomínanie, premýšľať o tom a pýtať sa Boha, či na tom niečo je." (O. Foller) Tak sa môže spoločenstvo vydariť. (Čítaj Skutky 20,31-36; 1. Korinťanom 4,14-16; Kološanom 1,27-29)

Židom 10,23-25: Neochvejne sa pridŕžajme nádeje, ktorú vyznávame, lebo ten, čo nám dal prisľúbenia, je verný. Venujme pozornosť jeden druhému a povzbudzujme sa k láske a dobrým skutkom. Neopúšťajme naše zhromaždenie, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým väčšmi, čím väčšmi vidíte, že sa blíži Kristov deň.

2. Korinťanom 2,6-9: Takému stačí trest, ktorého sa mu dostalo od väčšiny. Preto mu radšej odpustite a potešte ho, aby ho nezachvátil priveľký zármutok. A preto vás prosím, aby ste mu preukázali lásku. Veď preto som to napísal, aby som poznal, ako sa osvedčíte a či ste vo všetkom poslušní.

2. Tesaloničanom 3,11-15: Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v tomto liste, toho si poznačte a nestretávajte sa s ním, nech sa hanbí. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata.

Skutky 20,31-36: Preto bedlite a pamätajte, že tri roky som so slzami dňom i nocou každého z vás neprestajne napomínal. Teraz vás odporúčam Bohu a slovu jeho milosti, ktoré má silu budovať a dať dedičstvo všetkým posväteným. Od nikoho som nežiadal ani striebro, ani zlato, ani odev. Sami viete, že tieto moje ruky zarobili na moje potreby i na potreby tých, čo boli so mnou. Vo všetkom som vám bol príkladom: že treba pracovať, ujímať sa slabých a pamätať na slová Pána Ježiša. Veď on povedal: Blaženejšie je dávať, ako prijímať. Keď to povedal, kľakol si a spolu s nimi sa modlil.

1. Korinťanom 4,14-16: Toto vám nepíšem, aby som vás zahanbil, ale aby som vás napomenul ako svoje milované deti. Veď keby ste mali hoci desaťtisíc vychovávateľov v Kristovi, otcov nemáte mnoho, lebo ja som vás splodil v Ježišovi Kristovi skrze evanjelium. Prosím vás teda, nasledujte môj príklad.

Kološanom 1,27-29: Im chcel Boh dať poznať, aké je bohatstvo slávy tohto tajomstva medzi pohanmi. Ním je Kristus vo vás — nádej slávy. Jeho ohlasujeme, keď vo všetkej múdrosti napomíname a učíme každého človeka, aby sme každého človeka predviedli pred Boha ako dokonalého v Kristovi. O to sa usilujem a zápasím s jeho mocou, ktorá vo mne mocne pôsobí.

středa 25. května 2016

Niesť za seba navzájom zodpovednosť XI.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť XI.

Sobota, 21. máj

1. Mojžišova 18,16-33: Odtiaľ sa muži odobrali a zamierili k Sodome. Abrahám ich šiel odprevadiť. Hospodin povedal: Môžem tajiť pred Abrahámom, čo chcem urobiť? Abrahám sa bezpochyby stane veľkým a zdatným národom a v ňom budú požehnané všetky národy zeme. Jeho som si vyvolil, aby prikázal svojim synom i všetkým svojim potomkom dbať na Hospodinovu cestu a konať podľa spravodlivosti a práva, aby Hospodin mohol splniť Abrahámovi všetko, čo mu sľúbil. Hospodin povedal: Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim teda a pozriem sa, či naozaj robia, alebo nerobia tak, ako znie žaloba, čo došla ku mne. Chcem to vedieť. Muži sa odtiaľ odobrali a šli do Sodomy, Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným? Keby bolo v meste päťdesiat spravodlivých, zahubil by si ich a neodpustil by si mestu pre tých päťdesiatich spravodlivých, čo sú v ňom? Niečo také predsa neurobíš, aby si s bezbožným usmrtil aj spravodlivého. Potom by spravodlivý bol ako bezbožný? Niečo také predsa neurobíš. Či ten, čo súdi celú zem, nebude konať spravodlivo? Hospodin mu povedal: Ak nájdem v meste Sodome päťdesiat spravodlivých, pre nich odpustím celému tomu miestu. Abrahám odpovedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom, hoci som len prach a popol. Čo ak bude chýbať päť spravodlivých z päťdesiatich? Zničíš pre piatich celé mesto? Nezničím, povedal, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť. On však vravel ďalej a spýtal sa: Možno sa ich tam nájde len štyridsať. Odpovedal: Pre štyridsiatich to neurobím. Abrahám povedal: Nech sa môj Pán nenahnevá, že ešte hovorím: Azda sa ich tam nájde len tridsať, a on odpovedal: Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať. Abrahám ďalej povedal: Odvážil som sa zhovárať so svojím Pánom. Čo ak sa ich tam nájde len dvadsať? Odpovedal: Nezahubím ich ani pre dvadsiatich. Prosím, nech sa nehnevá môj Pán, pokračoval, že ešte raz prehovorím. Možno sa ich tam nájde len desať. Odpovedal: Pre desiatich ich nezahubím. Keď Hospodin skončil rozhovor s Abrahámom, odišiel, a Abrahám sa vrátil domov.  

1. Samuelova 12,23:  Nech sa to nestane, aby som zhrešil proti Hospodinovi a prestal sa za vás modliť. Chcem vás i ďalej učiť dobrej a pravej ceste.

Ako sa navzájom posúvame vpred? - Modlitebnou podporou. Spomíname si na Abraháma a Lóta. Boh povedal Abrahámovi: "Obžaloba Sodomy a Gomory je priveľká a ich hriech je veľmi ťažký." Súd nad Sodomou a Gomorou? Abrahám je hlboko dotknutý. "Abrahám ešte stále stál pred Hospodinom. Pristúpil bližšie a pýtal sa: Naozaj chceš zahubiť spravodlivého s bezbožným?" Rozvíja sa tu intenzívny a vytrvalý modlitebný zápas medzi Bohom a Abrahámom. Lót mohol včas opustiť Sodomu: "Keď Boh pustošil mestá Okolia, spomenul si na Abraháma a zachránil Lóta pred zničením, ktoré postihlo mestá, v ktorých Lót býval." (1. Mojžišova 19,29) Naše modlitby za druhcýh majú neoceniteľnú hodnotu. Žiadna neostane nevypočutá. To skúsilo aj modliace sa spoločenstvo, o ktorom sa píše v Skutkoch apoštolov 12,5-11. V priateľskom liste jednej misijnej spoločnosti sa písalo: "Naša celosvetová služba pre prenasledovaných kresťanov sa môže podariť len vtedy, keď sa členovia tela nášho Pána Ježiša Krista pochopia ako celok. Držali a posilňovali ste svojimi modlitbami a podporou iné údy, ktoré by v búrke prenasledovania nemohli obstáť samé... Keď sa kresťania v jednote postavia spolu, potom tečú prúdy požehnania a nádeje tam, kde je beznádej najväčšia. Ak v najtemnejších väzenských celách alebo odľahlých pracovných táboroch pôsobia naše modlitby." (M. Rode) - Epafras je Pavlom opísaný ako modlitebník. Vidí sa zodpovedným za zbor v Kolosách. "Pozdravuje vás Epafras, jeden z vás, služobník Krista Ježiša, ktorý ustavične bojuje za vás modlitbami, aby ste sa stali dokonalými a vo všetkom naplnení Božou vôľou." (Kološanom 4,12) Boží cieľ so zborom tvorí základ pre Epafrovu prímluvu.

Skutky apoštolov 12,5-11: Petra teda strážili v žalári, ale cirkev sa zaňho ustavične modlila k Bohu. V tú noc, keď sa ho Herodes chystal predviesť, spal Peter medzi dvoma vojakmi, zviazaný dvoma reťazami, a aj predo dvermi boli strážnici, ktorí strážili väzenie. Zrazu zastal pri ňom Pánov anjel a v miestnosti zažiarilo svetlo. Anjel udrel Petra do boku, zobudil ho a povedal: Rýchlo vstaň! Reťaze mu spadli z rúk a anjel mu povedal: Opáš sa a obuj si sandále. Peter to urobil. Anjel mu potom povedal: Prehoď si plášť a poď za mnou! Peter vyšiel teda von a šiel za ním; ani nevedel, že to, čo sa dialo prostredníctvom anjela, je skutočnosť. Domnieval sa, že má videnie. Prešli cez prvú i cez druhú stráž a prišli k železnej bráne, ktorá viedla do mesta. Tá sa im sama otvorila. Vyšli von, prešli jednou ulicou a tam mu anjel zmizol. Tu Peter prišiel k sebe a povedal si: Teraz naozaj viem, že Pán poslal svojho anjela a vyslobodil ma z Herodesovej ruky, aj zo všetkého, čo očakával židovský ľud.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť X.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť X.

Piatok, 20. máj

1. Timoteovi 4,12-16: Nikto nech tebou nepohŕda pre tvoju mladosť. Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote. Kým neprídem, venuj sa predčítavaniu, napomínaniu a vyučovaniu. Nezanedbávaj dar milosti, ktorý máš v sebe, ktorý si dostal prostredníctvom proroctva, keď na teba starší kládli ruky. O toto sa staraj a tomu sa venuj, aby tvoje napredovanie bolo všetkým zjavné. Dávaj pozor na seba a na učenie; buď v tom vytrvalý. Lebo ak toto budeš robiť, zachrániš aj seba, aj tých, čo ťa počúvajú. 

Títovi 2,6-8: Takisto napomínaj mladších mužov, aby boli rozumní vo všetkom. Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová, aby sa protivník zahanbil, keď nebude môcť o nás povedať nič zlé.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: posúvať ostatných vpred vlastným príkladom. Listy, ktoré písal Pavol Timoteovi a Títovi, nás uvádzajú do zodpovednosti, ktorú za seba navzájom máme. V oboch listoch Pavol zobrazuje príklad: "Ty sa však staň pre veriacich vzorom v reči, správaní, láske, vo viere a mravnej čistote." "Ty sám buď vzorom dobrých skutkov. Tvoja náuka nech je neskazená, čestná, nech sú to zdravé a nepochybné slová" Pavol sa sám cvičil v tom, aby bol v každej situácii služobníkom Pána Ježiša Krista. Myslel na to, byť v každom čase príkladom pre veriacich. (Číaj Filipänom 3,17; 1. Tesalonickým 1,6-7; 2,10-12; 2. Tesalonickým 3,7-16.) Nič neovplyvní život viac ako dobrý príklad. Čo osožia všetky výchovné opatrenia, keď chýba vzor? Ži vo vzornom vzťahu so svojím Bohom, to je to najlepšie, čo môžeš pre ostatných spraviť.
"Zodpovedný, ktorý sa sám naučil poslušnosti a podriadenosti, bude vedieť viesť aj ostatných. Vedúci, ktorý sa stavia vždy znova pod Božiu autoritu a prijíma napomenutie a nápravu, bude mať autoritu aj v sojej vodcovskej úlohe. Až keď je človek sám poslušný, môže od druhých očakávať poslušnosť. Potom bude aj prijatý. Vlastný príklad lásky, pokory, ochoty slúžiť je najlepším prostriedkom vodcovstva. Náš príklad musí podčiarkovať naše slová." (O. Foller) "Paste Božie stádo, ktoré je u vás, starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, ako Boh chce, nie pre mrzký zisk, ale ochotne! Ani nie ako keby ste panovali nad dedičstvom, ale buďte vzorom stádu." (1. Petra 5,2-3; čítaj 1. Korinťanom 4,16-17; 10,32-33; 11,1)

Filipänom 3,17: Bratia, spoločne ma napodobňujte a všímajte si tých, čo žijú tak, ako máte príklad v nás.

1. Tesalonickým 1,6-7: A vy ste napodobňovali nás i Pána, keď ste vo veľkom súžení s radosťou z Ducha Svätého prijali slovo, čím ste sa stali vzorom pre všetkých veriacich v Macedónsku aj Achájsku.  

1. Tesalonickým 2,10-12: Vy i Boh ste svedkami, ako zbožne, spravodlivo a bezúhonne sme sa správali k vám veriacim. Viete dobre, že sme každého z vás ako otec svoje deti napomínali, povzbudzovali a zaprisahávali, aby ste viedli život dôstojný Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy.

2. Tesalonickým 3,7-16: Sami totiž viete, ako nás treba napodobňovať, pretože sme nežili medzi vami neporiadne. Chlieb sme od nikoho zadarmo nejedli, ale dňom i nocou sme ťažko a namáhavo pracovali, aby sme neboli na ťarchu nikomu z vás. Nie že by sme na to nemali právo, ale aby sme boli pre vás vzorom, ktorý máte napodobňovať. A keď sme boli u vás, prikazovali sme vám: Ak niekto nechce pracovať, nech ani neje! Počúvame totiž, že niektorí medzi vami žijú neporiadne, nič nerobia, ale zaoberajú sa zbytočnosťami. Takým prikazujeme a napomíname ich v Pánovi Ježišovi Kristovi, aby pokojne pracovali, a tak jedli svoj chlieb. Vy však, bratia, neochabujte v konaní dobra. Ak niekto neposlúchne naše slovo v tomto liste, toho si poznačte a nestretávajte sa s ním, nech sa hanbí. Nepokladajte ho však za nepriateľa, ale napomínajte ho ako brata. Sám Pán pokoja nech vám dá pokoj vždy a vo všetkom. Pán nech je s vami všetkými!  

1. Korinťanom 4,16-17: Prosím vás teda, nasledujte môj príklad. Preto som vám poslal Timoteja, moje milované a verné dieťa v Pánovi. On vám pripomenie moje cesty v Kristovi Ježišovi, ako učím všade v každej cirkvi.

1. Korinťanom 10,32-33: Nebuďte na pohoršenie ani Židom, ani Grékom, ani Božej cirkvi, ako aj ja sa usilujem páčiť všetkým vo všetkom, a nehľadám, čo osoží mne, ale čo osoží mnohým, aby boli spasení.

1. Korinťanom 11,1:  Napodobňujte ma, ako ja napodobňujem Krista!  

čtvrtek 19. května 2016

Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť IX.

Štvrtok, 19. máj

2. Mojžišova 18,13-27: Na druhý deň si Mojžiš sadol, aby súdil ľud, a ľud stál pred Mojžišom od rána do večera. Keď Mojžišov tesť videl, čo všetko robí pre ľud, povedal: Prečo to robíš pre ľud? Prečo tu sedíš sám a všetok ľud tu musí od rána do večera stáť? Mojžiš odpovedal tesťovi: Pretože ľud prichádza ku mne dopytovať sa na Božie rozhodnutie. Keď majú nejakú spornú vec, prichádzajú ku mne. Ja rozhodnem a oznámim im Božie ustanovenie a zákony. Mojžišov tesť povedal: Nerobíš dobre! Veľmi vyčerpávaš seba i tento ľud, ktorý je s tebou. To je nad tvoje sily, sám to nezvládneš. Poslúchni moju radu a Boh bude s tebou. Ty zastupuj ľudí pred Bohom a prednes mu ich záležitosti. Budeš ich upozorňovať na ustanovenia a zákony a ukážeš im cestu, po ktorej majú ísť, i skutky, ktoré majú konať. Spomedzi všetkých ľudí si vyhliadni schopných, bohabojných a dôveryhodných mužov, ktorí nenávidia úplatok. Ustanov ich nad nimi za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Oni nech súdia ľud v každom čase. Keď bude niečo zložitejšie, nech to prednesú tebe. Oni budú rozhodovať len o jednoduchších veciach. Uľahči si bremeno, nech ho nesú s tebou. Ak to urobíš, obstojíš aj vtedy, keď ti Boh dá ďalšie príkazy. Tak aj všetok tento ľud príde na svoje miesto v pokoji. Keď Mojžiš vypočul svojho tesťa, urobil všetko, čo mu radil. Z celého Izraela vybral schopných mužov a ustanovil ich za predstaviteľov ľudu, za tisícnikov, stotníkov, päťdesiatnikov a desiatnikov. Tí súdili ľud vždy podľa potreby. Ťažšie veci predkladali Mojžišovi a o všetkých ľahších prípadoch rozhodovali sami. Potom Mojžiš prepustil svojho tesťa a ten sa vrátil do svojej krajiny.

Efežanom 4,15-16: Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti. 

Tretí impulz z 1. Tesaloniským 5,11: Niesť za seba navzájom zodpovednosť znamená: naďalej sa navzájom posúvať vpred. "Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte." Zbor v Tesalonikách sa už teda cvičil v tom, podporovať sa navzájom a stáť jeden pri druhom. Predsa sa táto ochota mohla ďalej rozširovať. Slovo v gréckom texte nabáda posilňovať sa navzájom, žiť užitočne s Božím slovom. "Budujme sa navzájom..." Ako môžem pomôcť druhému, aby jeho vzťah s Ježišom rástol a prehlboval sa? Ukazujem mu, že duchovný rast má súvislosť s Božím slovom, ktoré je ako návod na použitie pre nový život v Kristovi? "Boh s nami komunikuje cez svoje Slovo, aby sme obdržali to najoptimálnejšie v našom novom živote." (M. Jevert) Pomáham druhým dušpastierskym upozornením vtiahnuť Ježiša do svojich rozhodnutí? (Čítaj 1. Korinťanom 3,9; 1. Petra 2,5; Marek 16,20; Efežanom 2,19-22) Je to hlboké šťastie, že Ježiš vťahuje do stavby svojho kráľovstva každého, kto je zmierený s Bohom. "Všetci sme dostali desať, päť alebo jeden talent a nemáme právo ich zahrabať. Človek môže byť verným spolupracovníkom alebo lenivým sluhom. Jedno istotne platí: Nie sme vedúci podniku. To mi muselo byť raz rozhodne povedané, keď som si myslel, že ja som šéf a bol som tlačený bremenom, ktoré som si sám zvolil. Ty nie si šéf, ty si spolupracovník. Prenechaj zodpovednosť šéfovi. A tiež nie sme nádenníci. Keď sa stratený syn vrátil, nesprával sa k nemu otec ako k nádenníkovi, ale ako k dieťaťu." (W. Luthi; čítaj Matúš 25,14-30)

1. Korinťanom 3,9: My sme totiž Boží spolupracovníci; vy ste Božia roľa a Božia stavba.

1. Petra 2,5: Aj vy sa dajte zabudovať ako živé kamene do duchovného domu, aby ste sa stali svätým kňazstvom, ktoré bude prinášať duchovné obety, príjemné Bohu skrze Ježiša Krista.

Marek 16,20: Oni sa rozišli a všade kázali. Pán im pomáhal a slovo potvrdzoval znameniami, ktoré ich sprevádzali.

Efežanom 2,19-22: A tak teda už nie ste cudzinci a prišelci, ale ste spoluobčania svätých a členovia Božej rodiny. Ste vybudovaní na základe apoštolov a prorokov, pričom uholným kameňom je Ježiš Kristus. V ňom celá stavba pevne pospájaná rastie vo svätý chrám v Pánovi; v ňom ste aj vy spoločne budovaní na Boží príbytok v Duchu. 

Matúš 25,14-30: Bude to tak, ako keď ktosi odchádzal na cestu, zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok; jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden — každému podľa jeho schopností — a odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten s dvoma získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl. Po dlhom čase sa pán týchto sluhov vrátil a začal s nimi účtovať. Keď prišiel ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť a povedal: Pane, zveril si mi päť talentov a hľa, získal som ďalších päť. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Prišiel aj ten, čo dostal dva talenty a povedal: Pane, zveril si mi dva talenty a hľa, získal som ďalšie dva. Pán mu povedal: Správne, dobrý a verný sluha! Bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým. Vojdi do radosti svojho pána! Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Preto som zo strachu odišiel a tvoj talent som skryl v zemi. Pozri, tu máš, čo je tvoje! Pán mu odpovedal: Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda dať moje peniaze peňažníkom a ja by som si bol po návrate vzal svoj majetok aj s úrokom. Vezmite mu teda talent a dajte tomu, čo má desať talentov. Lebo každému, kto má, sa pridá a bude mať hojnosť. Ale kto nemá, tomu sa odoberie aj to, čo má. A toho neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy. Tam bude plač a škrípanie zubami.

středa 18. května 2016

Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť VIII.

Streda, 18. máj

1. Korintským 12,12-27: Tak totiž ako je jedno telo a má mnoho údov, a všetky údy tela, hoci je ich mnoho, tvoria jedno telo, tak aj Kristus. Veď my všetci sme boli pokrstení jedným Duchom v jedno telo, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní; a všetci sme boli napojení jedným Duchom. Lebo telo nie je jeden úd, ale mnoho údov. Keby noha povedala: Pretože nie som ruka, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? A keby ucho povedalo: Keďže nie som oko, nie som z tela!, či zato nepatrí k telu? Keby bolo celé telo len okom, kde by bol sluch? A keby bolo celé sluchom, kde by bol čuch?   18  Preto Boh usporiadal v tele všetky údy tak, ako chcel. Keby však boli všetky údy jedným údom, kde by bolo telo?   20  Takto je teda mnoho údov, a predsa jedno telo. Preto oko nemôže povedať ruke: Nepotrebujem ťa!, ani hlava nohám: Nepotrebujem vás! Ba skôr je to tak, že tie údy tela, ktoré sa zdajú slabšími, sú nesmierne potrebné, a tým údom, ktoré sa nám zdajú menej cenné, preukazujeme väčšiu poctu, a pretože sú neslušné, dostáva sa im o to starostlivejšie zaodenie, zatiaľ čo naše počestné údy to nepotrebujú. Boh však usporiadal telo tak, že slabšiemu údu dal viac cti, aby neboli v tele roztržky, ale aby sa údy vzájomne o seba starali. A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy.

Pavol diskutuje s rozdeleným zborom v Korinte a pokúša sa im objasniť, aký dôležitý je každý jeden z nich. Používa k tomu obraz tela, ktoré má mnoho údov, a hovorí im: "A teda ak trpí jeden úd, spolu s ním trpia všetky údy; ak sa dostáva cti jednému údu, radujú sa s ním všetky údy. Vy ste Kristovo telo a jednotlivo ste údy." (čítaj Rimanom 12,4-5; Efežanom 4,3-4.15-16) Rozličné údy v tele majú špecifické funkcie. Nikto preto nemusí na druhého pozerať žiarlivo alebo závistlivo. Každý úd je potrebný. Niektorí sú ústami: vedia sa dobre vyjadrovať a nadchnúť iných pre vieru. V chúlostivých situáciách nájdu slovo, ktoré spája. Iní používajú svoj hlas, aby chválili Boha piesňami a nadchli srdcia poslucháčov. Niektorí sú celí uchom pre potreby iných a pre tiché medzitóny v ich rozprávaní. Niektorí sú nosom: Cítia, kde niečo horí. Zasa iní priložia obe ruky tam, kde je potrebná pomoc. Niektorí sú ramenami, ktoré iných podpierajú, poskytujú bezpečie a utešujú. Niektorí sú plecami a podpierajú ostatných pri nesení ich bremien. Zasa iní sú nohami a vydajú sa na cestu k ľuďom, ktorí azda už nemôžu ísť sami. A niektorí sú hlavou: snažia sa udržať si nadhľad a ukázať schodné cesty. Preberajú zodpovednosť. Je pre mňa ten druhý dôležitý? Chcem sa pýtať: Ako reagujem, keď sa o druhom hovorí v dobrom, keď je chválený? Viem sa zo srdca tešiť a ďakovať zaňho? Niesť za druhých zodpovednosť si niekedy vyžaduje stiahnuť sa do druhého radu. (čítaj 1. Petra 3,8-12; Rimanom 12,15-17; Kološanom 3,12-14)

Rimanom 12,4-5:  Lebo ako v jednom tele máme mnoho údov, ale všetky údy nekonajú tú istú činnosť, tak sme mnohí jedno telo v Kristovi, ale jednotlivo sme si navzájom údmi.

Efežanom 4,3-4.15-16: Usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja. Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj boli povolaní k jednej nádeji svojho povolania.
 Buďme pravdiví v láske, aby sme vo všetkom dorastali v Krista. On je hlava, z neho rastie celé telo, pevne spojené vzájomne sa podporujúcimi kĺbmi a buduje sa v láske podľa toho, ako je dané každej časti.

1. Petra 3,8-12: Napokon všetci buďte jednomyseľní, súcitní, plní bratskej lásky, milosrdní a pokorní. Neodplácajte sa zlým za zlé ani zlorečením za zlorečenie, naopak, vy žehnajte, lebo ste boli povolaní, aby ste sa stali dedičmi požehnania. Veď kto chce milovať život a vidieť dobré dni, nech si zdržuje jazyk od zlého a ústa od ľstivých rečí, nech sa odvráti od zlého a koná dobro, nech hľadá pokoj a usiluje sa oň. Veď Pánove oči hľadia na spravodlivých, jeho uši načúvajú ich prosbám, ale Pánova tvár je proti tým, čo robia zle.

Rimanom 12,15-17: Radujte sa s radujúcimi a plačte s plačúcimi. Buďte navzájom jednej mysle. Nebuďte namyslení, ale majte porozumenie pre nízko postavených. Nebuďte múdri sami pre seba. Nikomu neodplácajte zlom za zlé. Usilujte sa o to, čo je dobré v očiach všetkých ľudí.

Kološanom 3,12-14: Ako vyvolení Boží, svätí a milovaní, vezmite na seba milosrdný súcit, dobrotivosť, pokoru, miernosť, trpezlivosť, navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým! Nadovšetko sa však odejte láskou, ktorá je zväzkom dokonalosti.

úterý 17. května 2016

Niesť za seba navzájom zodpovednosť VII.

Niesť za seba navzájom zodpovednosť VII.

Utorok, 17. máj

1. Tesalonickým 5,11: Preto sa navzájom napomínajte a povzbudzujte jeden druhého, ako to aj robíte.  

Filipänom 2,4: a nevyhľadávajte iba svoje záujmy, ale aj záujmy druhých.

Druhý impulz, ktorý môžeme nájsť v slovách pre Tesalonických kresťanov: Niesť za seba navzájom zodpovednosť - ten druhý je dôležitý! Každý je nejakým spôsobom postavený medzi iných ľudí. V Biblii narazíme na veľa nápomocných impulzov, ako sa toto spolužitie môže podariť: "Nech sa každý z nás páči blížnemu na jeho dobro a na budovanie." (Rimanom 15,2) "Všetko je dovolené, no nie všetko osoží. Všetko je dovolené, no nie všetko buduje. Nikto nech nehľadá, čo osoží iba jemu, ale to, čo osoží inému." (1. Korintským 10,23-24) "Ak niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí svojho brata, je klamár. Veď kto nemiluje svojho brata, ktorého vidí, nie je schopný milovať Boha, ktorého nevidí. A toto prikázanie máme od neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj svojho brata." (1. Jána 4,20-21) "Nech z vašich úst nevyjde nijaké zlé slovo, ale iba dobré, na budovanie, kde treba, aby počúvajúcim prinášalo požehnanie." (Efežanom 4,29) Tieto slová môžu byť testom pre naše myslenie, reč a skutky, akí dôležití sú pre nás v skutočnosti ostatní a naše spoločenstvo. (čítaj Ester 4,12-17) Chcem sa sám seba pýtať: Nakoľko podporujem svojim správaním k druhému dobré spoločenstvo v manželstve, rodine, cirkvi, na pracovisku, medzi kolegami a spolužiakmi? Vidím v tom druhom vedľa mňa skutočne Bohom milovaného človeka? Tento pohľad prekonáva priepasti a má uzdravujúci účinok!

 Ester 4,12-17: Potom Mordochajovi odovzdal Esterin odkaz. Mordochaj odkázal Ester: Nemysli si, že so svojím životom vyviazneš v kráľovskom paláci jediná zo všetkých Židov. Ak budeš v tejto chvíli mlčať, úľava a záchrana príde Židom odinakiaľ, ale ty a tvoja rodina zahyniete. Ktovie, či si nedosiahla kráľovskú hodnosť práve pre takú chvíľu, ako je táto? Ester znova odkázala Mordochajovi: Choď, zhromaždi všetkých Židov, ktorých nájdeš v Šušane, a postite sa za mňa. Nejedzte a nepite tri dni a tri noci. Ja sa tiež budem so svojimi dvornými dámami takto postiť. Potom pôjdem ku kráľovi, hoci to nie je v súlade so zákonom. Ak mám zahynúť, zahyniem. Mordochaj odišiel a zariadil všetko, ako mu prikázala Ester.